NECHCEM ĽUTOVAŤ, ŽE SOM ZABUDLA ŽIŤ…
Áno, som sebecká, pretože sa mi kráti čas…
Už ma nebavia povrchné veci, nechcem rozprávať o ničom, nechcem neustále počúvať sťažnosti a nepodstatné reči.
Nechcem vedieť, kto má zlý deň kvôli dažďu alebo kvôli tomu, že vietor nefúka sprava, ale zľava.
Už žiadne hlúpe frázy, falošné výhovorky.
Je mi jedno, či niekto nechce byť so mnou, pretože má na práci tisíckrát dôležitejšie veci ako ja.
Nechcem vedieť, prečo mešká, prečo ma nehľadal celé týždne.
Túžim po úprimnom hlase, hladiacom vánku a jasnom slnečnom svetle.
Aby sa tí, čo ma majú radi, neospravedlňovali, neponáhľali sa odo mňa.
Chcem cítiť, že na mne záleží, že niekto chce prepojiť svoj život s tým mojím.
Chcem byť v danej chvíli tým najdôležitejším, čo nezmetie rýchla búrka.
Som sebecká, pretože čas sa kráti a včerajšok už nikdy nebude včerajškom.
Existuje len dnešok, a keď príde zajtrajšok, nechcem ľutovať, že som zabudla žiť, pretože som vždy hľadala priazeň niekoho iného ….
Text a foto Naďa Lazarová
